Ticho, to nie je prázdnota. Nie je to neprítomnosť zvuku. Je to priestor. Priestor, v ktorom sa môže telo konečne „nadýchnuť“. Priestor, kde myseľ prestane utekať. Priestor, kde sa niečo v nás prestane snažiť.
V DNEŠNOM SVETE JE TICHO VZÁCNE
Nie preto, že by neexistovalo, ale preto, že sa ho priam bojíme.
PREČO NÁM JE V TICHU NEPOHODLNE?
Zvykli sme si na hluk, na informácie, na pohyb, na reagovanie. Keď sa všetko zrazu stíši, objaví sa nepokoj. Myšlienky zosilnejú, telo je vnímavejšie. A tak si znova pustíme hudbu, televízor, podcast, alebo si aspoň vezmeme do rúk mobil. Len aby sme nemuseli zostať sami so sebou.
TICHO AKO NÁVRAT K SEBE
Práve v tichu sa začína návrat. Keď sa nič nedeje navonok, začne sa niečo liečiť vo vnútri. Telo sa prestane brániť. Dych sa prehĺbi. Srdce sa upokojí. Nie silou, nie technikou – ale jemným dovolením
Ticho nie je výkon. Ticho je súhlas.
TICHO A ZVUK – SPOJENCI, NIE PROTIKLADY
Možno to znie paradoxne, ale práve vedomý zvuk nás dokáže do ticha priviesť. Jemný tón, vibrácia, ktorá sa dotkne tela, frekvencia, ktorá neruší, ale usádza. Keď je zvuk čistý a zámerný, tak nezahlcuje.
Naopak – otvára dvere k vnútornému stíšeniu.
Nie je to o zážitku je to o návrate do rovnováhy. Nemusíme utekať zo sveta, nemusíme odísť do hôr, nemusíme od základov meniť život. Nemusíme byť „iný“. Niekedy stačí pár minút vedomého zastavenia. Pár minút, keď dovolíme telu, aby nebolo v strehu.
TICHO NIE JE LUXUS
Je to prirodzený stav, ku ktorému sa môžeme vždy vrátiť.
AK CÍTITE, ŽE TO SAMÝM NEJDE
Niekedy je ťažké vstúpiť do ticha bez pomoci a podpory. Stáva sa to najmä vtedy, keď je telo dlhodobo v napätí, myseľ v pohybe. Vtedy môže pomôcť bezpečný priestor, kde sa netreba snažiť, kde sa stačí iba pohodlne uložiť, zavrieť oči a nechať sa viesť jemným zvukom.
Ak máte pocit, že by ste si takýto návrat k sebe radi dopriali, dvere sú otvorené. Ticho si vás nájde.
Alena Kleščová
