Keď vo svojich príspevkoch hovorím, že každý z nás je jedinečný a potrebuje niečo trochu iné, občas sa stretnem s otázkou:
„Takže, keď mám chuť na čokoládu, pivo, slaninu, alebo leňošenie do obeda, znamená to, že moje telo to potrebuje?“
Nie, takto to nemyslím. Vnímať seba neznamená poslúchať každú chuť. Znamená, naučiť sa rozlišovať medzi tým, čo nám robí dobre a tým, čo nám prináša len krátkodobé potešenie.
Chuť nie je vždy potreba
Naše telo je múdre, ale naše návyky bývajú veľmi silné. Často siahame po sladkom pri únave, po alkohole pri strese, alebo po pohodlí, keď sme psychicky vyčerpaní.
To ale ešte neznamená, že toto je cesta k zdraviu.
Predstavme si človeka, ktorý každý večer zje tabuľku čokolády. Môže mať pocit, že mu robí dobre, pretože na chvíľu prinesie úľavu, alebo príjemný pocit. Telo tohto človeka však po čase začne hovoriť iným jazykom- únavou, výkyvmi energie, problémami s trávením, či nespokojnosťou. Podobne je to aj s piatimi pivami denne, alebo dlhodobým nedostatkom pohybu.
Krátkodobá príjemnosť ešte nie je dôkazom, že ide o zdravú voľbu.
To, že sme rozdielni znamená napríklad toto: Niekomu prospievajú teplé raňajky, inému ľahšie. Niekto potrebuje viac pohybu, iný viac oddychu. Niekto sa regeneruje v tichu, iný v spoločnosti. Niekto toleruje chlad lepšie, niekto horšie.
Rozdielnosť sa týka spôsobu, nie základných princípov zdravia.
Telo každého z nás potrebuje primeraný spánok, pohyb, kvalitnú stravu, vodu, pokoj a regeneráciu.
Oddych áno, rezignácia nie
Veľmi rada pripomínam, že oddych je súčasťou starostlivosti o zdravie. To však neznamená, že celý život prespíme, alebo preležíme na gauči. Skutočný oddych nám po chvíli prináša viac energie. Dlhodobá pasivita energiu skôr berie.
Je rozdiel medzi: potrebujem si dnes pospať, lebo som vyčerpaná/ý a nechce sa mi vstávať pred obedom. Prvé môže byť múdre načúvanie telu, druhé sa môže stať zvykom, ktorý nás postupne oslabuje.
Ako teda vnímať seba?
Namiesto otázky „načo mám chuť?“ skúsme si častejšie položiť otázku: „ako sa cítim po tomto jedle? Mám po ňom viac energie, alebo menej? Spím po ňom lepšie? Som pokojnejšia/í, alebo podráždenejšia/í? Pomáha mi tento zvyk dlhodobo?
Telo nám odpovedá neustále, len sme sa odnaučili jeho odpovede počúvať.
Nemyslím si, že zdravý človek si nikdy nedá čokoládu, pohár vína, alebo lenivé nedeľné ráno. Život nie je vojenský režim. Dôležité je, kto je pánom a kto sluhom. Ak si občas vychutnám koláč, je to radosť. Ak bez sladkého neviem fungovať, je to signál. Ak si raz za čas oddýchnem dlhšie, je to regenerácia. Ak sa vyhýbam aktivite stále, je to signál. Ak si dám príležitostne pivo, je to voľba. Ak ho potrebujem každý deň, je to signál.
Našim cieľom určite nie je žiť dokonalo. Cieľom je, prestať si zamieňať krátkodobú úľavu za skutočné zdravie.
Keď hovorím – spoznaj seba – nepozývam ľudí k bezbrehému uspokojovaniu chutí. Pozývam ich k citlivejšiemu vzťahu so svojim telom. K schopnosti rozpoznať, čo nás vyživuje a čo nás pomaly vyčerpáva.
A práve v tomto rozlišovaní sa začína skutočná starostlivosť o zdravie.
